Štúdia, ktorá zahŕňala 3 000 detí vo vyše 100 školách v New Yorku a ktorá dokázala, že deti hrajúce šach oproti deťom, čo šach nehrali, mali lepšie známky nielen v matematike (o 17 – 20 %), ale aj v anglickom jazyku.
Šach zlepšuje aj čítanie detí, čo si nie všetci uvedomujú. Malí šachisti musia zapisovať svoje partie, pri riešení problémov čítať zadania a veľmi skoro začínajú čítať aj šachovú literatúru. Šachisti sú väčšinou vášniví čitatelia.
Ďalšie štúdie napríklad dokázali, že šach vedie k lepším výsledkom z testov týkajúcich sa kritického a tvorivého myslenia.
V súčasnosti, keď špičkoví šachisti a šachistky sú často ešte len tínedžeri, je najlepšie začať so šachom už v predškolskom veku. Pokiaľ dieťa chce byť úspešné, malo by sa začať seriózne venovať šachu najneskôr v prvej triede, to znamená v šiestich rokoch.
Nikto nechce, aby som sa stal Einsteinom
Keď hrám šach, neznamená to, že budem veľmajster alebo majster sveta. Podobne ako v prípade matematiky, hudobnej či výtvarnej výchovy. Nikto nechce, aby som sa stal Einsteinom, Beethovenom či van Goghom. Tak ako rôzne predmety rozvíjajú u detí rôzne schopnosti a zručnosti, tak aj šach prispieva k zvyšovaniu ich rozumovej úrovne.
Šach zvyšuje inteligenciu detí a prospieva im v nasledujúcich oblastiach:
Pozornosť – deti sa učia chápať výhody pozorného sledovania a koncentrácie. Ak nedokážu sledovať, čo sa deje, nemôžu vhodne reagovať bez ohľadu na to, aké sú múdre.
Predstavivosť – Deti sú nútené si predstaviť rôzne akcie v rôznom poradí, pred tým ako sa udejú. Túto vlastnosť rozvíjame u detí tým, že ich učíme si predstavovať budúce ťahy bez toho aby ťahali figúrkami.
Predvídanie – Deti sa učia najprv myslieť, potom konať. Po čase šach pomôže rozvinúť trpezlivosť a myslenie ako také.
Porovnávanie možností – Deti sa učia, že nemusia spraviť hneď prvú vec, čo ich napadne. Učia sa zvažovať rôzne možnosti a ich pre a proti. Rozhodovací proces je lepší, ak je podložený logikou.
Abstraktné myslenie – Deti sa učia odpútať od detailov a rôzne témy či koncepty použiť v rôznych ale súvisiacich situáciách.
Plánovanie – Deti sa učia si stanovovať ciele a určovať si konkrétne kroky vedúce k nim. Veľmi dôležité je, že sa učia v prípade potreby prehodnotiť svoje ciele, či plány na základe zmeny situácie.
Súčasné zvažovanie rôznych možností – Deti sa učia neupínať len na jeden možný plán. Paralelne zvažujú rôzne možnosti.